Blog

Už je to dávno, čo som tu písala žurnál o spracovaní kvetov.

Teraz som sa konečne dostala k silikagélu. Je to oxid kremičitý. Poznáme ho ako malé vrecúška, ktoré bývajú vložené do škatule od topánok a inde, kde treba zabrániť vzniku vlhkosti. Dá sa však kúpiť aj vo väčších baleniach na internete.

Ja som si na skúšku zadovážila 1 kg balenie. A hneď pri prvom použití som zistila, že budem potrebovať ešte aspoň 3 ďalšie kilá 🙂

Na vysúšanie kvetov je to jeden z najlepších materiálov (neviem, prečo som sa k nemu dostala až teraz).

Ako prvé som skúsila vysušiť kvety z kytice, ktorú som si kúpila, pretože v zime obyčajne kvety vonku nekvitnú 🙂 Do dózy sa mi nezmestili všetky kvety, ale zasypala som drobnú bielu Chryzantému a ružový Hrebíček. Bola som zvedavá, čo urobí biela a ružová farba.

Pri sušení so silikagélom treba vysúšaný materiál uzavrieť do nádoby. Ja som si zvolila plytkú a širokú dózu s vrchnákom, ktorý pevne drží.

Ďalší postup je veľmi jednoduchý a rýchli. Nasypete spodnú vrstvu silikagélu. Stačí aby bolo prekryté dno nádoby. Na to navrstvíte kvety, či iný materiál na vysúšanie. A vrstvíte. Vždy ale treba dbať na to, aby boli jednotlivé vrstvy dobre zasypané silikagélom. A nasýpať treba jemne, aby sa kvety nepoohýbali tak ako nechceme. Silikagél má totiž jednu super vlastnosť, že zachováva tvar kvetu. Nie úplne dokonale, ale vznikne vám trojrozmerný vysušený predmet.

Po nasypaní vrchnej vrstvy silikagélu je potrebné dózu pevne uzavrieť, aby sa do nej nedostávala vlhkosť a uložiť na tmavé miesto. Ešte som si na vrchnák nalepila lístok s dátumom, kedy som to zasýpala, aby som neprešvihla deň kedy je treba kvety vytiahnuť. Jemné lupene hrebíčka boli úplne suché po 5 dňoch, ale chryzantému som tam ešte musela nechať, pretože jej stredy sú hrubé, a neboli ešte úplne vysušené. Potrebovali ešte tak deň. Ja som (samozrejme) na ne zabudla, a vytiahla som ich až po dvoch dňoch. A to už bolo moc. (nevadí, nabudúce budem múdrejšia). Lupene jemne zhnedli a stredy kvetov tiež neboli podľa očakávania. Ale všetko bolo dokonale vysušené, tak, že sa dali kvety rozdrobiť medzi prstami. Napriek tomu boli pevné (aj lupene hrebíčka, čo ma prekvapilo!). Keby som ich lisovala, boli by krehké a veľmi tenké. Takto si zachovali pevnosť. Potom sa s nimi omnoho lepšie pracuje.

Na skúšku som pridala aj pár lístkov z chryzantémy a dopadli tiež veľmi dobre.

Po vysušení je vhodné kvety dobre uskladniť. Na to mi tiež poslúžil silikagél. Nasypala som trochu do dóz a uložila na neho kvety. Takto nenaberú znova vlhkosť.

Ako najväčšiu výhodu sušenia silikagélom považujem zachovanie farieb. (aj keď mne sa chryzantémy nepodarilo dokonale vysušiť). Tieto isté som však sušila lisovaním, a dopadli úplne zle, práve pre hrúbku stredov kvetov. Tie sa nedajú dobre lisovať. Farba lupeňov hrebíčka dopadla nad očakávanie. Zostala sýtejšia ako živý kvet (vďaka vysušeniu vlhkosti).

A druhá veľká prednosť je zachovanie tvaru kvetov.

Budem skúšať aj iné druhy kvetov sušiť touto metódou, a budem vás o tom informovať v niektorom z ďalších žurnálov. Teším sa na vaše komenty, pripomienky, popr. vlastné skúsenosti so sušením silikagélom.

Vaša Slavomíra Janušková.