Slide toggle

Kategória: Tvorba

Články o procese mojej tvorby a výrobkoch.

Moje najpredávanejšie TOP kúsky

Vitajte priatelia.

Rok mi ubehol ako voda. Ešte teraz mám v živej pamäti, ako som zbierala prvý vres a púpavy, ktoré rozkvitli na jar a už sú tu Vianoce. Neuveriteľné! Na konci každého roka zvyknem zhrnúť všetko, čo sa mi viac či menej podarilo. Ale teraz som sa rozhodla, že vám zhrniem vaše najobľúbenejšie kúsky u mňa. Tie, ktoré som vyrábala donenkonečna a nikdy sa mi nepodarilo vyrobiť niečo na sklad, pretože boli hneď vychytané.

Túto kolekciu ponúkam aj ako taký malý návod či inšpiráciu pre tých, ktorí by chceli kúpiť niečo pre svojich blízkych na Vianoce a nevedia si u mňa z toho množstva vybrať.

Jedným z vašich najobľúbenejších kvetov v mojich šperkoch je vres.

Les v guličke je druhý TOP produkt, ktorý ste si obľúbili.

Tretí TOP je púpava. Či už v guličke lebo v srdiečku.

A potom nasledujú jednotlivé kúsky, ktoré ste si obľúbili.

Zvyšné obľúbené veci nájdete vo fotogalérii pod článkom.

Ak by ste si stále nevedeli vybrať, čím obdarujete svojich blízkych, ponúkam vám darčekové poukážky v štyroch nominálnych hodnotách. Posielam ich v papierovej podobe v darčekovej obálke, takže ich môžete rovno darovať či poslať priamo na adresu obdarovaného.

Snáď som vám aspoň trochu pomohla pri výbere. A vám, ktorí už nosíte moje šperky, ďakujem za priazeň aj v roku 2018 a dúfam, že mi zostanete verní aj naďalej.

Do Vianoc sa ešte ozvem s novými kúskami 🙂

Prajem všetkým krásne sviatky.

Vaša Bižu Slávka.

Jar v našej záhrade

JAR!

Už pár týždňov si užívame nezvykle teplé počasie pre toto ročné obdobie. Príroda na to samozrejme reaguje, a všetko kvitne o niečo skôr ako inokedy.

Napr. Lomikameň či púpava alebo nezábudka obvykle kvitnú až v máji, našu záhradu však zdobia už nejaký týždeň.

Aj papradie už rozťahuje svoje „prsty“ po okolí a ja tak môžem doplniť zásoby aj tejto krásnej rastlinky.

Náš malý Javor v predzáhradke mi tento rok urobil veľkú radosť. V priebehu pár dní vyhnal všetky listy, ktoré majú sýtu červenú farbu. Aj ten už sa lisuje 🙂

Tento rok som doplnila moju paletu kvietkov o krásne sirôtky. Zatiaľ tri druhy (žlto-fialová, fialová a biela s fialovými okrajmi). Niečo som už zalievala, snáď sa vám to zapáči.

No a dolpnila som zásoby Nezábudky, ktorej nikdy nie je dosť….

Krásne jarné dni plné slnka a tvorivej nálady prajem.

Vaša Bižu Slávka.

Môj rok s bižutériou

Milí moji.

Je tu koniec roka a ja sa zamýšľam nad tým, aký bol. Tu na Sashe bol pre mňa od začiatku veľmi prekvapivý, príjemný, ale hlavne úspešný. Za to vďačím redakcii, skalným predajcom, ale hlavne vám, mojim zákazníkom.

Začiatkom jari sa pre mňa začala „sezóna“. Veľmi som sa na to tešila, pretože po zime mám vždy v archíve kvetov prievan 🙂 Po prvých výjazdoch, či už do nášho veľkého humna (kde trávim veľa času aj s deťmi, ale je pre mňa aj takou špajzou), alebo do prírody za dedinou, som konečne mohla dať do ponuky vašich minuloročných obľúbencov z nezábudky, púpavy, sedmokrásky a iných jarných kvetov.

Už vtedy som mala v hlave veľa nápadov, čo nové vyrobiť. Všetko si zapisujem a kreslím do môjho mini „debilníčka“, kde potom akoby som našla to, na čo som už skoro zabudla.

Prvými novinkami tohto roka boli pre mňa guličky s rôznymi kvetmi, či len s machom. Veľmi sa mi zapáčila farebná kombinácia mach a vres. Zrejme aj vám, pretože sa hneď stali hitom a sú ním až doteraz. Za to patrí vám veľká vďaka. To boli prvé kúsky s použitím chirurgickej ocele.

A potom to už išlo ako na bežiacom páse. Každý večer až do polnoci som sedela pri počítači. Buď som zalievala, alebo brúsila, či lepila komponenty. Práce som mala až nad hlavu, ale držala som sa pravidla, že o polnoci už musím byť v posteli, pretože som v prvom rade mama.

V priebehu roka som postupne pridávala vaše obľúbené kúsky na chirurgickú oceľ. Veľa nápadov mám aj od vás, keď ste sa ma pýtali, či by sa to, či ono nedalo vyrobiť inak. A tak ste mi vnukli nápady, ktoré som potom realizovala a stali sa úspešnými.

Ďalším veľkým hitom bol a je náhrdelník Les v guličke.

Neviem prečo, ale nemala som k nemu vyrobené náušnice. Pravdu povediac mi to vôbec nenapadlo. Až sa ma na ne jedna zákazníčka spýtala, a tak som vyrobila menšiu verziu v náušniciach aj s náhrdelníkom. Ten bol a je tiež veľmi úspešný.

   

Tento rok som pridala do ponuky aj nové darčekové balenia pre moje šperky. Mala som viacero dotazov na balenia, či to viem aj do niečoho zabaliť, aby to zákazník mohol rovno darovať. Tak som si vymyslela skrátené logo, s ktorým som si dala vyrobiť razítko.  A ním som „ozdobila“ každú škatuľku pre mojich zákazníkov.

Pridala som stuhu a kartičku s venovaním a originálne balenie bolo na svete. V predvianočnom čase som zaradila do ponuky škatuľky v hnedej farbe (pretože preferujem v mojej tvorbe aj prezentácii prírodné farby) a stuhy v rôznych farbách, pričom si zákazník mohol farbu vybrať.

Pridala som novú kategóriu Folklór. Tá nemala až taký úspech. Bol to experiment – čo na to povedia zákazníci. Aj keď sa predaj nevydaril podľa očakávaní, budem v tvorbe pokračovať. Možno vyrobím niečo, čo sa zapáči…

Ďalšou, a asi najväčšou zmenou bol pre mňa tento rok prechod na novú živicu. Tá súčasná časom zožltla, a to mi veľmi vadilo. Chcela som, aby moje šperky zákazníkom vydržali roky krásne a to nebolo možné bez zmeny živice. Asi rok som hľadala tú pravú pre mňa, až som jednu našla. Je super, veľmi dobre sa s ňou pracuje a v neposlednom rade veľmi rýchlo tuhne, takže sa mi aj skracuje čas výroby.

Asi týždeň pred Vianocami sa mi podarilo na poslednú chvíľu zaradiť do ponuky vecičky s komponentmi z chirurgickej ocele so zlatou povrchovou úpravou. Som veľmi rada, že môj dodávateľ ponúkol aj túto variantu. Nie všetkým sa totiž páči „chladná“ farba ocele. Všetky kúsky sa predali ako teplé rožky a hneď som mala ešte pár objednávok na ne. Veď idú Vianoce…

A úplne na konci roka som si dala vyrobiť visačky. Musím povedať, že vyhotovenie bolo veľmi precízne.

Píšem tu o samých kladoch v tomto roku. Samozrejme, boli aj neúspechy, ale snažím sa myslieť pozitívne…

Ešte raz vám všetkým veľká VĎAKA za celý rok. Za to, že mi dávate kladnú spätnú väzbu, ktorá ma neskutočne posúva dopredu a dáva mi pocit, že to, čo robím, má zmysel.

Prajem vám takto kúštik pred novým rokom veľa veľa lásky, pohody s rodinou a priateľmi. A do nového roku veľa zdravia, šťastia a osobných úspechov.

Vaša Bižu Slávka.

Jeseň – úžasný zázrak prírody

Jeseň je nádherná.

V žiadnom ročnom období sa toho toľko nedeje v prírode ako práve na jeseň. Je to posledná príprava pred tým, ako príroda na dlhú dobu zaspí, aby zas na jar mala dosť síl na obnovu svojej krásy.

Niekto ju nemá rad. Hlavne, keď musí do studeného sychravého rána vystrčiť nos a vykročiť do školy či práce. Ja však milujem, keď kráčam po chodníku a popod nohy mi padajú farebné listy. Ale ani ja nemám rada ak mi zima zalieza pod nechty. Preto sa vždy zababuším, a potom mi už nič nebráni v tom, aby som zobrala foťák, a išla zvečniť tú krásu.

Konečne som si našla chvíľu, kedy som sa mohla odtrhnúť od detí, a užiť si kúsok svojho času a prírody. Milujem lesný vzduch, a aj keď mám les takmer za humnom, dostanem sa tam len zriedka. O to viac si užívam každú chvíľu strávenú v ňom.

Teraz som si išla nazbierať dubové listy a žalude, pretože tie ešte vo svojich šperkoch nemám.

V hlave tisíc nápadov, ako čo vyrobím, čo s čím skombinujem, aby som vám opäť priniesla kúsok prírody napr. aj do sídliskových bytov.

No nešla som iba na plody dubov. Chcela som nazbierať aj farebné listy stromov.

No ako to už býva „Človek mieni, pán Boh mení“, aj ja som tak pochodila. Prišla som po funuse. Žalude predo mnou už stihli popapať lesné svinky a lístie, na ktoré som dočiahla bolo už zahnednuté. To krásne zelené a jesenné bolo príliš vysoko. Takže mi zostali iba zvyšky – prázdne klobúčiky – zo žaluďov. Ale aj tie ma potešili. Veľmi pekne sa dajú využiť aj tie. Keďže nebolo moc čo zbierať, v lese som sa dlho nezdžala.

Po ceste naspäť som sa ešte stavila na našom obľúbenom mieste pri potoku, kde chodievame s deťmi. Nazbierala som si tam zásobu kamienkov. Pekne kus po kuse som si vyberala zo studenej vody maličké farebné kamienky. Hľadala som hlavne tie „naše“ z pohoria Inovca. Pokiaľ ste niekto boli na Považskom Inovci, a všimli ste si po čom kráčate, určite vám neunikla „zlatá prímes“ v kameňoch (neviem, čo to je, nie som geológ). Krásne to ale vynikne v mojich šperkoch. Mám potom o to väčšiu radosť, pretože Inovec je moja srdcovka, a takto tam dávam aj kúsok seba a zároveň miestnu „surovinu“.

Keď som ako malá chodila s tatinom do našich lesov, ani by ma nenapadlo, že raz budem dávať túto prírodu do šperkov.

Už sa teším na ďalšie tvorenie z nového materiálu. Síce je ho poskromne, ale o to je vzácnejší a jedinečný. A kto vie, možno už konečne bude zalievaný novou živicou s UV filtrom. Nechajte sa prekvapiť. O tom viac nabudúce.

Prajem vám všetkým krásnu jeseň.

Vaša Bižu Slávka

 

Zber „úrody“

Jeseň je tu, a to je čas na zber toho, čo sa nám urodilo v záhradách. Okrem ovocia a zeleniny, ja zbieram v záhrade aj iné poklady. Dnes to bol mach a hríbiky. Treba sa predzásobiť pred zimou.

         

Sušenie ruží „na voľno“

Milí čitatelia.

V nasledujúcich článkoch by som vám rada popísala, ako si ja suším a lisujem materiál použitý v mojich šperkoch.

V popise produktov v kategóriách Naturé a Naturé chirurgická oceľ uvádzam, že všetok prírodný materiál pochádza z okolia môjho domova. Ale práve ruže, o ktorých vám dnes chcem písať, si kupujem čerstvé v obchode. Ide ale iba o šľachtené rezané kvety, tie šípové si tiež sama zbieram v prírode.

V obchode si vyberám len tie, ktoré majú menej okvetných lístkov. Tie šľachtené, ktoré vám nikdy úplne nerozkvitnú sa na sušenie celých „hlávok“ nehodia. Keď si kvety prinesiem domov, zrežem ich a samozrejme dám do vázy s vodou. Takto ich nechám asi týždeň, kým rozkvitnú. Robia mi radosť v obývačke 🙂 Keď ruže začnú vädnúť nastáva chvíľa „zberu“. Ruže odstrihnem, keď im už začnú slabo padať hlávky. Takéto ich buď nechám celé položené voľne na papieri, alebo ich rozoberiem na jednotlivé lupene. Celé hlávky raz za 24 hodín otočím. Jemne ich pritom stláčam, aby sa sploštili. Prípadné zahnívajúce lupene odstránim. 

Ak ruže rozkladám na jednotlivé lupene, tie ukladám na papier lícnou stranou dolu. Prv som to robila opačne, ale hrany lupeňov sa mi zrolovali a stred, ktorý bol v kontakte s papierom zhnedol. Takýto lupeň som samozrejme mohla vyhodiť. Lupene, ktoré mám položené lícnou stranou dolu po 24 hodinách otočím. Po tomto čase už okraje preschli a nezrolovali sa.

Ruže majú zvláštnu schopnosť sušením meniť farbu. Takže ak nájdete krásne ružovú ružu, nikdy taká nebude aj po usušení. Aspoň nie pri voľnom sušení. Preto si vždy píšem na dózu s usušenými lupeňmi akú mala ruža farbu, kým bola čerstvá. Napr. na fotke napravo je vidno rozdiel vo farbe medzi čerstvými (horná polovica) a jeden deň sušenými (dole) lupeňmi. Toto isté robí väčšina kvetov a ešte hlavne gerbery. Tie majú ešte väčší rozdiel vo farbe medzi čerstvými a sušenými lupeňmi. Žlté a biele ruže vôbec nesuším. Tie zostanú nahnednuté. Tie sa dajú lisovať, ale ani tam nie je záruka, že sa farba nezmení.

Ale späť k mojim lupeňom práve rozloženým na papieri. Každý ďalší deň ich vždy jeden krát otočím. Každým dňom sú tmavšie. Úplne sú suché asi po štyroch-piatich dňoch. Podľa vlhkosti v miestnosti. Ja som si zvykla uchovávať ich v plastových priehľadných dózach, ktoré si stohujem, a mám tak vždy prehľad o tom, čo v ktorej je. Ale ani v dóze nie je proces zmeny farby na konci. Po určitom čase,cca pár mesiacov, postupne strácajú jasné farby s hnednú. Ak ich dovtedy nestihnem spotrebovať, vyhadzujem ich a kupujem zasa nové. A práve k tomu nákupu mi pomáha poznámka o farbe na dóze. A začínam zasa odznova…

V ďalšom článku by som vám rada porozprávala ako suším kvety lisovaním. Teším sa na vás aj na vaše postrehy a komentáre.

Prajem pekný deň.

Bižu Slávka

 

Malí ale užitoční pomocníci

Ahojte.

Dnes len taký malý pohľad na môj pracovný stôl. Bohužiaľ stále mi chýba tá skutočná pracovňa, tak je mojou pracovňou len stôl v obývačke. Tento rok by sa to ale už konečne malo zmeniť. Dúfam, že to bude čím skôr, a veľmi sa na to teším. Už teraz totiž nemám kam dávať všetky moje veci.

Konečne som si zaobstarala nových pomocníkov pri práci. Sú to len maličkosti, ale neskutočne mi uľahčili a hlavne zrýchlili prácu. Už žiadne hľadanie komponentov a visačiek v sáčkoch…už len ten malý stôl.

  

Vaša Bižu Slávka

Ako to všetko začalo

Niečo o mojich začiatkoch som popísala už v sekcii O mne. Tu som to viac rozvinula.

Asi okolo roku 2010 som sa začala zaujímať o polymérovú hmotu FIMO. Úplne ma to pohltilo. Skúšala som rôzne kombinácie farieb aj techniky. Moje výrobky sa ale nepredávali tak ako by som si priala. Niekde bola chyba. Dlho som nad tým rozmýšlala. Výrobkom z polymérovej hmoty sa už v tej dobe na slovensku venovalo dosť veľa ľudí, a boli na omnoho vyššej úrovni ako ja. Zrejme tam bol pes zakopaný. Až jedného dňa som objavila kryštalickú živicu. To bol prielom v mojej tvorbe. Najskôr som ju používala len ako doplnok k Fimu. Zalievala som ňou povrch hotových výrobkov. Aj napriek mojej snahe a hodinám práce, to ale znova neprinášalo požadovaný výsledok.

Potom, raz na jeseň, som v záhrade našla na zemi spadnutý list krásne zafarbený jeseňou. A tam to žačalo! Čo ho zaliať do živice? Keď bol prívesok s listom hotový, pozrela som sa naň, a hovorím si: „No kto už by si zavesil na krk sušený list?“ Nebola som tým nijak ohúrená, ale len tak zo zvedavosti som dala náhrdelník ešte s pár ďalšími na net, a čuduj sa svete, na druhý deň bol predaný. A spolu s ním ešte dva ďalšie náhrdelníky. To ma nakoplo, a odvtedy som skončila s fimom, a zalievam všetko krásne, čo v prírode nájdem.

Vaša Bižu Slávka

show