Slide toggle

Jeseň – úžasný zázrak prírody

Jeseň je nádherná.

V žiadnom ročnom období sa toho toľko nedeje v prírode ako práve na jeseň. Je to posledná príprava pred tým, ako príroda na dlhú dobu zaspí, aby zas na jar mala dosť síl na obnovu svojej krásy.

Niekto ju nemá rad. Hlavne, keď musí do studeného sychravého rána vystrčiť nos a vykročiť do školy či práce. Ja však milujem, keď kráčam po chodníku a popod nohy mi padajú farebné listy. Ale ani ja nemám rada ak mi zima zalieza pod nechty. Preto sa vždy zababuším, a potom mi už nič nebráni v tom, aby som zobrala foťák, a išla zvečniť tú krásu.

Konečne som si našla chvíľu, kedy som sa mohla odtrhnúť od detí, a užiť si kúsok svojho času a prírody. Milujem lesný vzduch, a aj keď mám les takmer za humnom, dostanem sa tam len zriedka. O to viac si užívam každú chvíľu strávenú v ňom.

Teraz som si išla nazbierať dubové listy a žalude, pretože tie ešte vo svojich šperkoch nemám.

V hlave tisíc nápadov, ako čo vyrobím, čo s čím skombinujem, aby som vám opäť priniesla kúsok prírody napr. aj do sídliskových bytov.

No nešla som iba na plody dubov. Chcela som nazbierať aj farebné listy stromov.

No ako to už býva „Človek mieni, pán Boh mení“, aj ja som tak pochodila. Prišla som po funuse. Žalude predo mnou už stihli popapať lesné svinky a lístie, na ktoré som dočiahla bolo už zahnednuté. To krásne zelené a jesenné bolo príliš vysoko. Takže mi zostali iba zvyšky – prázdne klobúčiky – zo žaluďov. Ale aj tie ma potešili. Veľmi pekne sa dajú využiť aj tie. Keďže nebolo moc čo zbierať, v lese som sa dlho nezdžala.

Po ceste naspäť som sa ešte stavila na našom obľúbenom mieste pri potoku, kde chodievame s deťmi. Nazbierala som si tam zásobu kamienkov. Pekne kus po kuse som si vyberala zo studenej vody maličké farebné kamienky. Hľadala som hlavne tie „naše“ z pohoria Inovca. Pokiaľ ste niekto boli na Považskom Inovci, a všimli ste si po čom kráčate, určite vám neunikla „zlatá prímes“ v kameňoch (neviem, čo to je, nie som geológ). Krásne to ale vynikne v mojich šperkoch. Mám potom o to väčšiu radosť, pretože Inovec je moja srdcovka, a takto tam dávam aj kúsok seba a zároveň miestnu „surovinu“.

Keď som ako malá chodila s tatinom do našich lesov, ani by ma nenapadlo, že raz budem dávať túto prírodu do šperkov.

Už sa teším na ďalšie tvorenie z nového materiálu. Síce je ho poskromne, ale o to je vzácnejší a jedinečný. A kto vie, možno už konečne bude zalievaný novou živicou s UV filtrom. Nechajte sa prekvapiť. O tom viac nabudúce.

Prajem vám všetkým krásnu jeseň.

Vaša Bižu Slávka

 

Submit your review
1
2
3
4
5
Submit
     
Cancel

Create your own review

Bižu Slávka
Average rating:  
 0 reviews
show